Vakcinácia obyvateľstva – najčastejšie otázky
Dovoľte nám reagovať na situáciu, v ktorej sa nachádzame. Momentálne „zúri“ 2. vlna pandémie koronavírusu, ktorá bude mať na Slovensku ďalekosiahlejšie následky ako tá prvá. Dočasné opatrenia vlády, vyhlášky Hygienika SR či odporúčania pandemickej komisie nám mali získať čas v dvoch dôležitých aspektoch – vývoj úspešnej vakcíny a nepredimenzovanie kapacít chorými na COVID-19.
V tomto článku sa budeme venovať vakcinácii slovenského obyvateľstvo. Ako už isto viete, do obehu sa dávajú zatiaľ postupne vakcíny od výrobcov Pfizer-BioNTech a Moderna. V dobe písania článku evidujeme aj čakateľov na udelenie povolenia – výrobcovia AstraZeneca, Sanofi-GSK a Johnson & Johnson. Slovensko, ako súčasť Európskej únie, sa zaviazalo k postupnému zaočkovaniu obyvateľstva, aby tým podstatne znížilo riziko šírenia pandémie koronavírusu medzi obyvateľmi resp. prispelo k zničeniu samotného koronavírusu.
KTORÝ ORGÁN SCHVAĽUJE VÝROBU A DISTRIBÚCIU TÝCHTO VAKCÍN?
Týmto orgánom je Európska komisia na čele s predsedkyňou Ursulou von der Leyenovou. Európska komisia vyhlasuje, že povolenia (na výrobu a distribúciu vakcín) podliehajú len pozitívnym odporúčaniam Európskej agentúry pre lieky (EMA), ktorá dôkladne posudzuje ich bezpečnosť, účinnosť aj kvalitu. Zároveň takto vyrobená vakcína musí byť schválená všetkými členskými štátmi EÚ.
AKÁ JE ÚSPEŠNOSŤ VAKCÍNY?
Obidvaja výrobcovia deklarujú úspešnosť vakcíny na hranici 90% (u každého človeka je iná, vzhľadom na jeho imunitný systém, odolnosť organizmu a kombináciu iných ochorení). Aby bola vakcinácia úspešná, je nutné zaočkovať minimálne 65% obyvateľstva každej členskej krajiny.
AKÉ SÚ NAJČASTEJŠIE NEŽIADÚCE ÚČINKY?
Výrobcovia udávajú nežiadúce účinky hlavne krátkodobé s miernym priebehom, a to: bolesť a začervenanie v mieste pichu, napuchnuté alebo citlivé uzliny v podpazuší, únava, bolesť hlavy, svalov a kĺbov, horúčka, nevoľnosť, zimnica a zvracanie. Dlhodobé nežiadúce účinky prakticky neexistujú.
AKO BUDE PREBIEHAŤ VAKCINÁCIA?
Vakcinácia prebehne postupne na základe prioritizácie. Toto všetko je naplánované do 4 vĺn očkovania. Prioritne budú zaočkované osoby, ktoré prichádzajú do kontaktu s rizikovými osobami, resp. sú v prvej línii a v teréne, potom osoby v rizikovom veku a onkologickí pacienti pacienti, či pacienti s chronickými chorobami, následne špecifické skupiny a potom ostatní obyvatelia nad 18 rokov.
KEDY MÁ BYŤ UKONČENÁ VAKCINÁCIA?
Zaočkovanie 65% obyvateľstva by malo byť ukončené do začiatku leta tohto roka. S očkovaním obyvateľov zaradených do 4. vlny očkovania by sa malo začať v marci.
AKO JE MOŽNÉ, ŽE SA VAKCÍNY VYVINULI TAK RÝCHLO?
Vývoj vakcíny štandardne trvá desať až pätnásť rokov. Pri vakcínach proti COVID-19 hovoríme o zrýchlenom vývoji, ktorý môže trvať približne rok až rok a pol.
Zrýchlený vývoj je možný vďaka tomu, že vedci môžu stavať na poznatkoch, ktoré už majú. Množstvo údajov je známych z predchádzajúcich dvoch koronavírusových epidémií (SARS a MERS). Výskum vakcíny proti MERS bol už v pokročilom štádiu, a teda nezačínalo sa od nuly.
Súčasná pandémia vytvorila vhodné podmienky pre vykonávanie klinických skúšaní, keďže takéto klinické skúšania je možné vykonávať len vtedy, keď vírus v dostatočnej miere cirkuluje medzi ľuďmi. To je aj jedným z dôvodov, prečo bolo možné zrealizovať robustné klinické skúšania za taký krátky čas.
AKO VLASTNE FUNGUJÚ TIETO VAKCÍNY?
Sú založené na rôznych princípoch. Ich spoločným cieľom je vyvolať imunitnú odpoveď v organizme. Väčšina z nich vyvoláva imunitnú odpoveď voči proteínu Spike, ktorý vírus SARS-CoV-2 využíva na vstup do buniek ľudského organizmu a vznik ochorenia. Keď sa po zaočkovaní ľudský organizmus s koronavírusom SARS-CoV-2 stretne, dokáže s ním efektívne bojovať a ochráni tak organizmus pred rozvojom ochorenia COVID-19. Imunitný systém má unikátnu schopnosť rozoznať cudzorodé bielkoviny. Medzi ne sa zaradzuje aj proteín Spike. Úloha vakcín je naučiť ľudský organizmus proteín Spike rozoznať a zlikvidovať ho.
BUDÚ VAKCÍNY ÚČINNÉ AJ PO ZMUTOVANÍ KORONAVÍRUSU?
Pre vírusy je typické, že mutujú, teda že sa mení ich genetický materiál. Výskum vakcín s týmto faktom počíta. Proces mutácie sa líši v závislosti od vírusu a mutácia nemusí nevyhnutne ovplyvňovať účinnosť vakcín. Niektoré vakcíny proti vírusovým ochoreniam sú účinné aj dlhé roky, ako napríklad proti osýpkam a rubeole. Proti chrípke je naopak potrebné očkovanie opakovať každý rok, pričom sa menia tzv. vírusové kmene. Vedci budú monitorovať, či sa koronavírus SARS-CoV-2 časom mení, a či bude potrebné vakcíny časom upravovať a opakovať očkovanie na pravidelnej báze, ako je to napríklad pri chrípke.
AKÉ SÚ POZITÍVA TEJTO VAKCINÁCIE?
- preočkovanie populácie zabráni ďalším stratám na životoch
- odbremenia sa nemocnice od ich momentálneho abnormálneho zaťaženia
- predíde sa množstvu prípadov dlhodobých následkov po prekonaní ochorenia
- umožní nám postupný návrat k normálnemu životu
- v globále bude predstavovať obrovský medicínsky, ekonomický a spoločenský prínos
Veríme, že článok vám pomohol zorientovať sa v tejto téme. Dávajte si na seba pozor a dbajte prosím na hodnovernosť získavaných informácií !
